REGISTRÁCIA | PRIHLÁSENIE

FYZIOLÓGIA SPÁNKU 

Spánok je súčasťou integrálnych funkcií centrálneho nervového systému. 
Striedanie spánku a bdenia je najvýznamnejším 24 hodinovým biorytmom. Na učení o spánku sa podieľaľ I.P. Pavlov a mnohé z jeho predstáv doteraz niesú prekonané. Pre normálnu funkciu organizmu je spánok nepostrádateľný. Na význam spánku najviac ukazuje fakt, že človek vydrží asi 15 dní bez jedla, ale len 12 dní bez spánku. 

Potreba spánku rôznych vekových kategórií je rôzna, novorodenec spí takmer 24h a prebúdza sa len na kŕmenie. Do jedného roka je potreba spánku 15 až 19h, do dvoch rokov 14h, u dospievajúcich 8 9h a u dospelých 7 až 8h. Individuálne rozdiely môžu byť veľké a z literatúry vieme, že niektorým osobám stačí spať 2h denne. 

 

Ako podstata spánku sa najviac akceptuje názor I.P. Pavlova, že spánok je postupným útlmom jednotlivých centier. Tak sa pri zaspávaní môžeme presvedčiť, že sluchové centrum eštie bdie ( počujeme hudbu, otázky a pod. ), ale rečové centrum je už utlmené ( nevládzeme odpovedať ), niektoré centrá sa v určitých situáciách nemusia utlmiť vôbec. 

 

VÝZNAM SPÁNKU. 

O význame spánku sa najlepšie presvedčíme, keď nastanú jeho poruchy a keď organizmus, najmä jeho nervový systém, nemá možnosť regenerovať sa. 

V čom sú príčiny poruchy ? Môžu to byť zásahy do denného režimu ( napr.cestovanie), choroba, stavy spojené s nesprávnym tréningovým procesom ( pretrénovanie,...),ale aj rôzne látky, napr. kofeín a nikotín.  Z tohoto aspektu je nebezpečné najmä fajčenie detí, ktoré rastú lebo nikotín ruší spánok a v spánku sa vylučuje rastový hormón. Preto u detí fajčiarov pozorovať zaostávanie v raste. 

Veľmi významnou zložkou spánku sú sny, pri ktorých sa odreagúvávame. Ak sa experimentálne zabráni snívať, nastáva predráždenie. V spánku prebieha významný proces triedenia informácií - vyraďovanie nepotrebných zážitkov, skladňovanie do krátkodobej pamäti. V spánku sa obnovuje schopnosť mozgu pre analyticko-syntetickú činnosť. 

 

Bioelektrická aktivita spiaceho mozgu (Elektroencefalografia - EEG)

Elektroencefalografia je jednou z najspoľahlivejších a najpohodlnejších metód pri skúmaní spánku. Bioelektrická aktivita počas spánku a bdenie je dosť stereotypná a umožňuje určiť jednotlivé štádia - fázy spánku. 

Najrozšírenejšou klasifikáciou spánku u ľudí je LOOMISOVA klasifikácia: 

A - bdenie v uvoľnenom stave, pri ktorom prevláda alfa rytmus 

B - zaspávanie (ospatosť, driemoty), pri ktorom sa alfa rytmus potláča a objavujú sa neveľké beta vlny 

C - povrchový spánok, pri ktorom sa ďaľej znižuje frekvencia EEG až po objavenie delta vĺn

D - mierne hlboký spánok s delta vlnami

E - hlboký spánok s pomalými delta - vlnami

 

Jednotlivé fázy prechádzajú jedna do druhej nenásilne. V priebehu noci sa vystriedajú 3-5x. Obsah snov veľmi ovplyvňuje vonkajšie podnety. Pri pokusoch, kde pokusné osoby zaspávali smädné, všetkým sa snívali sny spojené s pocitom smädu. Na obsah snov vplýva aj náplň žalúdka, ale aj emocionálne stimuly.