REGISTRÁCIA | PRIHLÁSENIE

ÚNAVA

Stav organizmu pri ktorom nastáva pokles výkonu, z dôsledku veľkého telesného zaťaženia. Začína sa prejavovať najprv v tých častiach, ktoré sú najviac zaťažované (lokálne) a potom postupne postihuje celé telo (celková). Akákoľvek činnosť vyvoláva únavu. Je to prirodzený dôsledok psychicko-fyzikálneho zaťaženia, ktorý sa prejavujú postupným znižovaním celkovej výkonnosti človeka. Únava je síce všeobecným javom ale má rôzne štruktúry a stupne, ktoré sú odrazom zaťaženia, ktorým bola vyvolaná. 


  Tak rozlišujeme: 
  1. telesná ( fyzická, celková akútna )
  2. duševná ( psychická, lokálna, chronická )
 

 

 

 

Vždy je dôležité rozpoznať hlavnú príčinu únavy a tým aj jej štruktúru. 
Vo všeobecnosti za hlavné zdroje únavy sa považujú: 

  1. zníženie pohotovostných energetických rezerv organizmu - svalová bunka nemá energiu 
  2. nadbytok niektorých produktov látkovej výmeny 
  3. narušenie vnútorného prostredia organizmu. 

Únava spôsobuje prechodné zníženie funkčných schopností orgánov alebo organizmu ako celku. 

Únava môže byť: 

  1. periférna = je spôsobená zmenami vo svaloch 
    (vyčerpanie energet. zásob, stratou elektrolytou a vody, nahromadením laktátu) 
  2. centrálna = spravidla pramení zo zníženej funkcie buniek CNS. Stupeň únavy posudzujeme podľa zmien celkovej reakcie organizmu

 

V tréningovej praxi sa snažíme skrátiť únavu aktívnou regeneráciou organizmu. Zvlášť u športovcov vyššej výkonnostnej úrovne sa odolnosť voči únave alebo vyčerpaní charakterizuje objektívnymi fyziologyckými alebo biochemickými parametrami (hodnotí sa stupeň únavy, primeranosť objemu a intezity tréning. zaťaženia, adaptačná účinnosť použitých tréningových prostriedkov a metód ).